V praxi sa často stretávame s tým, že si ľudia zamieňajú opatrovanie s osobnou asistenciou. Hoci v oboch prípadoch ide o formu pomoci ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), vzájomne sa od seba odlišujú v niekoľkých bodoch. Základné informácie o osobnej asistencii a opatrovaní nájdete TU. V tomto článku si však bližšie rozoberieme fakty a mýty, ktoré sa spájajú s osobnou asistenciou a opatrovaním.

 

1. Pomoc opatrovateľa sa od pomoci osobného asistenta v ničom nelíši - #Mýtus!

Cieľom opatrovania je pomôcť osobe s ŤZP v prvom rade so zabezpečením základných životných potrieb, najlepšie v prirodzenom domácom prostredí. Opatrovateľ pomáha napr. pri hygiene a toalete, pri jedení, dodržiavaní pitného režimu, pri obliekaní a vyzliekaní, podáva lieky či zabezpečuje mobilitu opatrovaného. Účelom opatrovania je teda zabezpečiť základné činnosti spojené s prežitím. 

Naopak, osobná asistencia slúži najmä na aktivizáciu osoby s ŤZP a odbremenenie jej rodiny. Osobný asistent pomáha tejto osobe aktívne sa začleňovať do života. Umožňuje jej študovať, pracovať, cestovať a zažiť dobrodružstvá, navštevovať kultúrne podujatia, založiť si rodinu alebo sa inak realizovať. Osobná asistencia je teda zameraná predovšetkým na osobnostný rast človeka so zdravotným znevýhodnením.

 

2. Opatrovateľmi a osobnými asistentmi sú iba príbuzní - #Mýtus!

Opatrovateľskú starostlivosť poskytuje väčšinou člen rodiny, vďaka čomu sa osoba s ŤZP môže spoľahnúť na istotu a dostupnosť pomoci. Opatrovanie však môže zabezpečovať aj profesionálna opatrovateľská služba, ktorú poskytuje mesto, samosprávny kraj alebo súkromný poskytovateľ. Kompenzačný peňažný príspevok na opatrovanie od štátu však môže získať iba rodinný príslušník zdravotne postihnutého alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.

Keďže jedným z cieľov osobnej asistencie je odbremenenie rodiny zdravotne znevýhodneného, osobní asistenti zvyčajne nepatria do okruhu príbuzných. Osoba s ŤZP si tak zvyšuje samostatnosť a znižuje svoju závislosť od rodiny. Napriek tomu aj rodinný príslušník môže robiť asistenta, najviac však 4 hodiny denne a iba pri určitých aktivitách (napr. vstávanie, líhanie, osobná hygiena, obliekanie a vyzliekanie, sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby…). 

 

3. Príspevky od štátu na opatrovanie a na osobnú asistenciu možno poberať súčasne - #Mýtus!

Na osobu s ŤZP môže byť vedený buď príspevok na opatrovanie alebo príspevok na osobnú asistenciu (nie oba naraz). To znamená, že zdravotne znevýhodnený má buď opatrovateľa, ktorý na neho poberá od štátu opatrovateľský príspevok, alebo má osobného asistenta a poberá príspevok na osobnú asistenciu.

 

4. Človek s ŤZP odkázaný na pomoc inej osoby má automaticky nárok na osobnú asistenciu. - #Mýtus!

Ak je zdravotne znevýhodnený odkázaný na pomoc inej osoby, má nárok na peňažný príspevok na opatrovanie, no nie vždy má nárok na osobnú asistenciu. Príspevok na osobnú asistenciu môže získať vtedy, keď je aj napriek svojmu hendikepu ochotný viesť plnohodnotný život vrátane plnenia si povinností voči sebe, rodine i spoločnosti.

 

5. Jedna osoba s ŤZP môže mať viac osobných asistentov. - #Fakt!

Pri osobnej asistencii sa môže striedať viacero osobných asistentov. Osoba s ŤZP má potom povinnosť poskytnúť svojim asistentom adekvátnu finančnú odmenu (podľa počtu asistovaných hodín). 

Naopak, osobu s ŤZP opatruje iba jeden opatrovateľ, ktorý na ňu poberá opatrovateľský príspevok.

 

6. Osobného asistenta si zabezpečuje sám zdravotne znevýhodnený - #Fakt!

Osobných asistentov si vyberá a zabezpečuje sám užívateľ (osoba s ŤZP). Ten zároveň zodpovedá aj za organizovanie služieb (kto, kde, kedy a akým spôsobom mu bude pomáhať) a zároveň má na starosti aj administratívne záležitosti voči štátu (napr. predkladať každú zmluvu o výkone osobnej asistencie či každý mesiac zdokladovať počty hodín, ktoré odpracovali osobní asistenti).

Naopak príspevok na opatrovanie nie je náročný na administratívu a opatrovatelia majú stabilný príjem. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny treba informovať napr. iba v prípade, keď si opatrovateľ zvyšuje kvalifikáciu (študuje) alebo sa zamestnal. 

 

7. O príspevky na opatrovanie a osobnú asistenciu žiada osoba s ŤZP. - #Mýtus!

O príspevok na osobnú asistenciu žiada priamo zdravotne znevýhodnený. Ten potom získané peniaze vyplatí svojim osobným asistentom. Ak sa jedná o dieťa, tieto úkony vykonáva zákonný zástupca.

V prípade príspevku na opatrovanie je situácia odlišná. O príspevok žiada a potom ho aj poberá opatrovateľ osoby s ŤZP.

 

8. Výška finančného príspevku na opatrovanie alebo na osobnú asistenciu je pre všetkých rovnaká. - #Mýtus!

Výška opatrovateľského príspevku závisí napríklad od toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP, a či opatrovateľ poberá niektorý typ dôchodku. Opatrovateľ potom každý mesiac dostáva príspevok v rovnakej výške.

Výška príspevku na 1 hodinu osobnej asistencie je 4,18 €. Celková výška príspevku na osobnú asistenciu pridelená za daný mesiac však závisí od počtu hodín, počas ktorých osobní asistenti pomáhali osobe s ŤZP. To znamená, že ak v jeden mesiac pomáhali osobní asistenti 120 hodín a ďalší mesiac 150 hodín, výška prideleného príspevku bude za druhý mesiac vyššia. Netreba ale zabúdať, že na každý kalendárny rok pripadá zdravotne znevýhodnenému iba určitý počet hodín osobnej asistencie, ktoré mu štát preplatí.

 

9. Pri schvaľovaní príspevku na opatrovanie, resp. na osobnú asistenciu sa berie do úvahy aj vek osoby s ŤZP -  #Fakt!

Príspevok na opatrovanie je možné získať iba na osobu s ŤZP, ktorá má 6 a viac rokov

V prípade osobnej asistencie sa musí jednať o osobu s ŤZP vo veku od 6 do 65 rokov. Po dovŕšení 65. roku dostane príspevok iba vtedy, ak jej bol poskytovaný už predtým.

 

10. Osobní asistenti a poberatelia opatrovateľského príspevku majú rovnaké sociálne postavenie ako zamestnanec v pracovnom pomere. - #Mýtus!

Opatrovatelia, ktorí od štátu poberajú príspevok na opatrovanie, a ani osobní asistenti sa nenachádzajú v klasickom pracovnom pomere, a preto nemajú rovnaké sociálne postavenie ako zamestnanci. Opatrovateľ z finančného príspevku na opatrovanie neodvádza dane a štát zaňho neplatí nemocenské poistenie. To znamená, že ak si ho opatrovateľ neplatí sám, nemá nárok napr. na nemocenské dávky počas choroby. V prípade zdravotného a dôchodkového poistenia môže byť opatrovateľ za istých podmienok poistencom štátu, t. j. štát zaňho platí dané poistenia (viac TU v sekcii Peňažný príspevok na opatrovanie).

Osobný asistent musí z odmeny za osobnú asistenciu platiť daň z príjmu. Podobne ako v prípade poberateľov príspevku na opatrovanie môže byť za istých podmienok tzv. poistencom štátu v rámci dôchodkového a zdravotného poistenia. Napr. štát platí osobnému asistentovi dôchodkové poistenie vtedy, ak vykonáva osobnú asistenciu v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne a ešte nedovŕšil dôchodkový vek. Nemocenské poistenie však štát osobným asistentom neplatí. Ďalšie informácie nájdete TU v sekcii Peňažný príspevok na osobnú asistenciu. 

Agentúry osobnej asistencie, ktoré vedú databázy ľudí hľadajúcich osobných asistentov a zároveň ľudí, ktorí túto pomoc ponúkajú, poskytujú okrem iného aj sociálne poradenstvo zamerané na osobnú asistenciu: poradia ohľadom daňových a odvodových povinností či pri inej administratíve. Tieto agentúry fungujú pod záštitou viacerých organizácií. Jednou z nich je Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, ktorá zároveň prevádzkuje stránku venovanú práve osobnej asistencii.  

 

11. Osobný asistent, asistent učiteľa a pracovný asistent je jedno a to isté. - #Mýtus!

Osobný asistent nepomáha osobe s ŤZP v zamestnaní a ani počas vyučovania na základnej a strednej škole. Na tieto úkony využíva pomoc od pracovného asistenta, resp. asistenta učiteľa. Príspevok na mzdu pracovného asistenta žiada zamestnávateľ alebo priamo osoba s ŤZP, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou. Príspevok sa vybavuje na odbore služieb zamestnanosti na príslušnom úrade práce. Asistent učiteľa je zamestnancom školského zariadenia a jeho mzda je hradená ministerstvom školstva.

Za osobnú asistenciu sa však považuje sprevádzanie do a zo zamestnania a aj pomoc počas vyučovania a štúdia na vysokej škole (písanie poznámok, pomoc pri toalete, sprevádzanie počas študijných pobytov v zahraničí kratších ako 303 po sebe nasledujúcich dní…). 

 

Autor: lz; foto: pexels.com (Judita Tamošiunaite)

12. 10. 2019

 

Ďalšie články

Ako žiadať nadácie a iné organizácie o pomoc?

Ocitli ste sa v dôsledku svojho ochorenia alebo ochorenia príbuzného…

Aktuálne pracovné ponuky pre ŤZP (12. 11. 2019)

Pracovné ponuky vhodné aj pre zdravotne znevýhodnených
Pomoc chorým

Máte príbuzného, ktorý je zdravotne znevýhodnený, alebo ste ťažko či dlhodobo chorý? Táto sekcia je určená práve vám.

Dozviete sa, kto je podľa zákona ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP), na aké peňažné príspevky má po splnení podmienok ŤZP občan nárok, ako sa dá vybaviť invalidný dôchodok a aké mimovládne organizácie (občianske združenia, neziskové organizácie...) poskytujú pomoc zdravotne znevýhodneným a ich rodinám.

Pomoc v núdzi

Poznáte osobu či rodinu v núdzi? Alebo ste v núdzi priamo vy? V tejto sekcii sa dozviete, ako (si) môžete pomôcť.

Zistíte, čo je podľa zákona hmotná núdza, akým spôsobom pomáha štát osobám v hmotnej núdzi či rodinám s deťmi a oboznámite sa s mimovládnymi organizáciami (občianske združenia, neziskové organizácie...), ktoré poskytujú pomoc ľuďom v ťažkých životných situáciách.

Naši partneri

Top